Je to prvá kniha od Robina Cooka, ktorú som počul, čítal alebo videl sfilmovanú. Dlho som mal voči tomuto autorovi trochu dešpekt, pretože som mal o ňom mienku príliš masovej tvorby a to sa zrejme ani po tejto knihe nezmení.
Knihe sa nedá uprieť zaujímavý námet, ale veľmi dlho mi trvalo, kým ma začala naozaj baviť a keď sa tak už napokon stalo, príbeh skončil tak rýchlo a tak tupo, že ma to naozaj prekvapilo. Nedokážem sa ubrániť pocitu, že spočiatku Cook akoby hľadal o čom chce písať, potom to objavil a rozpísal sa, ale prišiel do bodu, kedy už nevedel ako uchopiť naozaj mohutne sa rozvíjajúcu zápletku a tak ju svojím štýlom postupne okresal a ukončil.
SCI-FI z lekárskeho prostredia, tak by som ju veľmi stručne charakterizoval. Príbeh je o forme biologického útoku mimozemskej civilizácie na život na Zemi, ktorú mne najlepšie vystihuje prirovnanie ku genetickému inžinierstvu. Nemám žiadne medicínske vzdelanie, preto neviem posúdiť väčšinu z odborných dialógov, ktoré sa v knihe viedli, čo je možno aj tak trochu Cookove útočište, ale jedno mi pripadalo minimálne paradoxné. Nie som veľmi ochotný veriť tomu, že nejaký vírus dokáže byť základom pre tak komplexnú a inteligentnú civilizáciu a s dokonca nevyhnutnosťou spoločného vedomia, ktorá vo vyšších formách dokáže plniť akési celocivilizačné ciele o osídľovaní Galaxie a zostrojovať teleporty. Toto mi prišlo jednoducho ako blud, ale možno som to celkom nepochopil a bolo to myslené trochu inak.
Nedá sa ale uprieť originalita tejto myšlienky a odhliadnuc od precíznosti spracovania, to bolo určite príjemné pobavenie. Nečudujem sa preto, že podľa knihy bol v roku 1997 natočený aj film Invasion, ktorý už ale určite pozerať nebudem.
Koniec bol pre mňa, ako som už naznačil, trochu kontroverzný a preto neuspokojivý. Od spomínaného bodu, kedy som mal pocit, že kniha začína balansovať na hrane udržateľnosti, som tušil, že víťazstvo nad mimozemskou civilizáciou musí prísť len nejakým odhalením jej nelogicky slabej stránky, ktorá bude znamenať aj jej koniec. Tou sa ukázali byť ľudské emócie, teda mutácia človeka do novej formy zjavne nevyšla úplne podľa predstáv tejto civilizácie a práve emócie tam spôsobovali problémy. Emócie, totiž Boweovi zakalili inteligentný mozog ako aj spoločné vedomie, neuvedomil si, že stačí počkať a Cassy sa svojou mutáciou pripojí do ich spoločného vedomia a nájsť ju už bude jednoduché. Boweova túžba po Cassy ho ale miatla a napokon dohnala aj ku koncu. Žiaľ ja som očakával trochu akčnejší koniec. Napríklad celosvetovú vzburu a odboj po vzore post-katastrofických alebo zombie filmov. Čakal som, že sa boje budú odohrávať vo viacerých vlnách a boj sa raz bude prikláňať na stranu ľudí a raz proti nim. Toto sa mi do tejto knihy hodilo a vedel som si to tam predstaviť, pretože samotný problém, ktorý ľudstvu vznikal epidémiou mal neuveriteľne veľký potenciál na zápletky, ktoré tu žiaľ neboli využité.
(…, 0780, 0781, 0782, …)