Príjemné až by som povedal rozveseľujúce počúvanie o starčekovi, ktorý ktovie prečo odíde z domova dôchodcov tesne pred oslavou svojich 100. narodenín.
Páčil sa mi ľahký detektívny štýl, ktorý akoby sa trochu vysmieval všetkým tým vážnym a ťažkým knihám o konšpiráciách, svetových vojnách, politických hrách a tajných agentoch. Tu je zo všetkého trochu, ale tak unikátne zamiešané, že zrazu Oppenheimer má niečo spoločné s Mao Ce-Tungom a Stalin s Frankom.
Je to vyslovene kniha na oddychové čítanie, ktoré človeka rozveselí, odľahčí mu v tom dnešnom uponáhľanom svete, čo je možno niekedy viac než pochopiť ťažkú filozofickú dišputu, ktorá má človeka posunúť ďalej. Zamýšľal som pozrieť si aj film, ale zatiaľ som sa k tomu nedostal a s odstupom času sa už asi ani nedostanem, pretože nenachádzam v tomto príbehu nič, čo by ma motivovalo vrátiť sa k nemu a rozbaliť aj jeho inú formu. Vypočuté, potešilo, stačilo.