Vyberte stranu

Výborný slovenský film. Rozdelenie na dve línie bolo veľmi oživujúce. V jednej línii dvojica Jazva/Bloňďáčik odpočúva dianie na špici reklamného biznisu a zároveň boli pre mňa rozprávačom celého príbehu a v druhej Adam Lambert rozbieha reklamnú kampaň na prezidenta Slovenskej republiky dva mesiace pred voľbami. Jeho kandidátom je neznámy Peter Potôň. O pohnútkach sa nedozvedáme veľa detailov a je to tak aj dobre. Film len naznačil, že prsty v tom má niekto veľmi vplyvný a o priame sympatie voči Potôňovi zrejme nepôjde.

Lambert síce pôsobil ako boss reklamného biznisu, ale zdalo sa mi, že mu nejaká ingrediencia predsa len chýba. Myslím, že to bola taká správna drsnosť či charizma. Cez krik, zlobu a nadávky, ktoré som mimochodom ocenil, na mňa občas pôsobil len ako bohaté decko. Do filmu bol uvedený ako génius, ktorý „vie kurva dobre krútiť týmto svetom“, ale ako divák som o tom nebol presvedčený. Ani jeden z dvoch nápadov, ktoré posunuli jeho kampaň ku genialite, neprišiel od neho. Vedel však, čo hľadá. To sa jeho postave nedá uprieť.

Postava Bloňďáčika bola zábavná ale nie hlúpa, hoci tak trochu vyzerala. Bol tak prostoducho geniálny a streštený zároveň. Mala viac rozmerov a teda nebola plochá a to všetko bolo veľmi prirodzené, takže tam bol veľmi dobrým oživením. Film tým akoby sa nechcel brať príliš vážne, čo by mu len uškodilo. Na scénke v McDonald’s som sa dokonca aj rozosmial, čo sa mi pri filmoch stáva čím ďalej zriedkavejšie.

Tvorcovia výborne udržali napätie až do konca. Sem tam trochu syntetiky mi nevadilo – stretnutia v bare mi pripadali akoby vystrihnuté z iného sveta. Možno ich stačilo len trochu uviesť, napr. tým, že by sa Lambert prechádzal po ulici, na chvíľu sa zastavil a vyfajčil cigaretu. Čím by sa možno aj Bratislava dostala viac do filmu. Zo syntetiky napokon nevyšlo nič prirodzené a za takú vnímam aj stávku Lamberta s Mullerom, ktorá bola akousi druhou hybnou silou filmu. Bola prehnaná a z génia spravila to uplakané a už aj urazené decko.

Napokon „pekné“ prirovnanie: „Tak jak je Bratislava ľudské telo, tak Petržalka je jej odseknutou hlavou.“

(…, 2058, 2059, 2060, …)