V pološere posledných rokov našej európskej kultúry je téma tejto knihy veľmi aktuálna. To ma potešilo. Neberiem často do rúk knihy, ktoré by boli takto aktuálne. Buď si ich sám nevyberiem a radšej siahnem po klasike alebo overených zdrojoch, alebo som voči nim nedôverčivý. Súčasnosť v knihách pre mňa postráda to analytické predžutie surovými a analyzujúcimi dejinami, ktoré akúkoľvek udalosť zaradia do sledu ostatných ako čosi normálne, kategorizovateľné, pomenované a pochopiteľné. Nevadí mi, že je to tak trochu fikcia. Majú ale jedno, čo oceniť viem. Zachytávajú autenticitu doby. Zachytávajú udalosti tak, ako ich zvyčajne väčšina z nás aj naozaj v danom čase vníma a prežíva na vlastnej koži. Málokto ale dokáže dať túto autenticitu na papier bez toho, aby si pred tým nespravili úsudok. Ten by mal prísť až na konci textu. Toto autentické prežívanie sa síce časom rozplynie a vydestiluje do spomienok len nepatrnú časť, avšak s jednou mätúcou ingredienciou, že aj tak zachytávajú všetko a presne, tak ako sa to stalo. Možno ale práve aktuálnosť témy je pre túto knihu úskalím, s ktorým som tam ja celý čas zápasil.
Nepotešila ma gradácia napätia. Neviem či som niekedy čítal alebo počul knihu, ktorá by mi z 90% svojho obsahu pripadala ako úvod k ostatným 10%. Forsyth bol rozťahaný alebo radšej poviem dôkladný aj v knihách, ktoré som počul pred tým, ale nie až takto. Taký dlhočizný úvod by som vnímal opodstatnene, ak by sa to všetko, všetky tie detaily a postavy v záverečnej scéne zúročili. Nemal som dojem, že sa tak stalo. Záverečná scéna je akčná a pomerne krátka. Nevidel som v nej zjavné nitky do predchádzajúcich strán knihy a to mi chýbalo. Iste. Ako beletria o terorizme a boja proti nemu je zároveň aj ilustráciou, aký zložitý svet sa za slovom terorizmus skrýva. Nie je to len jeden extrémista, ktorý chce robiť zle, alebo jeden strašný čin, ktorý zasiahne širokú verejnosť. Je za ním veľa ľudí, veľa nezávislých a nespolupracujúcich ľudí ako aj veľa na seba nezávislých podnetov. Na pozadí informačných technológií sa odohráva zložitý, šifrovaný a anonymný elektronický svet, ale aj svet zbraní, armád, všadeprítomnej politiky, tajných organizácií na jednej či druhej strane, alebo aj strán, ktorých presné polarizovanie nie je ani zrejmé. A napokon je za ním aj veľká dávka osobnej pomsty a osobného záujmu. Toto všetko tu Forsyth namiešal, dal tomu patričný rámec, linearitu, dá sa to počúvať alebo čítať, ale myslím, že človek z tejto knihy neostane výrazne oslovený, až na dojem komplexnosti. Skoro by som povedal, že je to taká beletrizovaná publicistika alebo dokumentaristika.
Keď som potom nad knihou spätne uvažoval, uvedomil som si, že sa napätie v knihe začalo pozvoľna dvíhať už pri únose lodi. Tá udalosť sa mi javila ako ďalšia od boku prichádzajúca informácia, nad ktorou som uvažoval či sa ju vôbec snažiť zaradiť do celku, ale faktom je, že tu sa to nejako zlomilo a nabralo na dynamike. Napokon, výsadok a záverečná akcia boli parádne. Kniha by sa asi viac hodila na sfilmovanie ako na čítanie, lebo všetky tie rozvláčne popisy by sa pekne schovali do obrazu a napätie by sa tam dalo nastrihať.