Damon Hill rozbaľuje svoju biografiu pekne chronologicky, počínajúc históriou svojej rodiny, cez svoje detstvo, dospievanie, kariéru v F1 a uzatvára ju svojím súčasným životom po nej. Nič z toho nie je pre neho len povinnou jazdou, aby dodržal koncept autobiografie. Ku všetkému čo píše, pristupuje s precíznosťou človeka, ktorý má čo povedať. Akoby písal knihy odjakživa. Veľmi príjemne ma prekvapila jeho otvorenosť a úprimnosť s akou sa v knihe delí o to, čo si myslí a čo zažil, hoci sú to neraz veľmi intímne a osobné skúsenosti.
V ten večer, 29. novembra 1975, keď mu ako 15-ročnému chlapcovi tragicky zahynul otec, Graham Hill, sedel s mladšou sestrou pred telkou. Zrazu aktuálny program prerušili bleskové správy oznamujúce, že na golfové ihriská Arkley klubu na severe Londýna, sa zrútilo súkromné lietadlo. Žiadna zmienka o jeho otcovi, o type havarovaného lietadla alebo kam malo namierené, ale Damon už tušil, čo sa stalo a ako to zmení jeho život.
Jazdci F1 boli kedysi považovaní za titanov, ktorí v každom preteku riskovali svoje životy. Nebolo namieste, aby hovorili o svojich pocitoch alebo obavách. Prejavili by tým slabosť a ohrozili by tak svoju reputáciu. Dnes je to už trochu inak. Čo bolo kedysi slabosťou, dnes môže byť považované za prejav odvahy. Damon mal tú odvahu a v knihe odkrýva aj také intímne záležitosti, že v určitom čase potreboval psychoterapeuta a že mu dokonca radila profesionálna imidž konzultantka ako zvládnuť a chrániť sa pred publicitou. Niekedy je jeho úprimnosť až detsky naivná a o to silnejšia a provokujúcejšia, až som mal dojem, že prezrádza tajomstvá svojich „šéfkuchárov“. Jedna rada, ktorú dostal a ktorú si obzvlášť cenil, trafila aj mňa, hoci je až zarážajúco triviálna: „Focus on your job; look for the positives in whatever happens; don’t get distracted by what the press are writing but, if there are any inaccuracies, correct them immediately; always come across upbeat whenever appropriate; don’t invite the world to pile in on top of you; don’t say more than you need to.“
Trochu prekvapujúce je, ako sa dostal do samotnej F1. Nebola to vonkoncom priamočiara cesta. F1-ke sa spočiatku dokonca vyhýbal, pretože uprednostňoval cestné motorky. Napokon, ako sa jeho kariéra v roku 1993 schyľovala k rozhodujúcemu bodu, do veci sa vložila jeho matka, Bette Hill, ktorej knihu, The other side of the Hill, si asi čoskoro prečítam tiež, a aj vďaka okolnostiam okolo Nigela Mansella a Riccarda Patreseho, sa do F1-ky dostal a dostal aj prakticky ten najlukratívnejší a najlepší post, ktorý ako nováčik mohol vôbec dostať. Bola to pozícia tímového jazdca Alaina Prosta vo Williamse. Williams bol v tom čase top tím, podobne ako dnes Red Bull alebo Mercedes a Alain Prost bol najúspešnejším jazdom poslednej dekády.
Po nasledujúcej sezóne 1993 a zisku 4. titulu Alain Prost z F1 odišiel a vo Wiliamse ho nahradil Ayrton Senna, ktorý tragicky zahynul v Imole, v 3. pretekoch sezóny počas najtragickejšieho víkendu v F1 vôbec (Imola 1994 by si zaslúžila knihu sama o sebe. To čo sa tam udialo a aký to malo dopad na budúcnosť F1, je pre tento šport a motoršport vôbec, gigantické.) Hill sa tak dostal do priameho súboja o titul s Michaelom Schumacherom, ktorý ale po vzájomnej a veľmi kontroverznej kolízii v posledných pretekoch v Austrálskom Adelaide prehral o jediný bod. V sezóne 1995 opäť bojoval o titul so Schumacherom, ale ten ju s prehľadom vyhral, prestúpil do Ferrari a to otvorilo dvere Williamsu. Nasledujúca sezóna 1996 bola už v réžii Williamsu a Damon získal titul. Nasledovalo zvláštne, ale zo strany Franka Williamsa, neprekvapujúce rozhodnutie vymeniť úradujúceho majstra sveta Damona Hilla za Heinz-Haralda Frentzena, Damon sa posunul do slabučkého Arrowsu a rok na to do Jordanu, kde svoju kariéru v sezóne 1999 po nevýrazných výsledkoch aj ukončil.
Damon Hill bol v F1 pri mnohých, skoro až ikonických udalostiach tých rokov a na rozdiel od mnohých, ktorí sa v F1 len ocitli a odišli, Damon nielenže svojho času udával tempo, ale bol aj veľmi dôležitým pojítkom a svedkom historických udalostí tohto športu.
Táto kniha nie je o Damonovi Hillovi – Majstrovi sveta Formuly 1 z roku 1996, ale o človeku, v živote ktorého F1 zohrala významnú rolu, a to nielen v profesionálnom, ale aj v súkromnom živote. Je autentická a úprimná, neobmedzená len na fakty a ústredný motív. Veď ani život predsa taký nie je, aj keď sa to v knihách, vo filmoch a vo všeobecnosti pre jednoduchosť, takto opisuje, čo mi vždy na sláve vadilo a myslím, že mnohí slávni ľudia týmto musia strašne trpieť. Môžu byť v živote úspešnými v mnohých oblastiach, ich život môžu napĺňať rozličné kvality, ale stačí tých pomyslených 15 minút slávy, ktorá urobí odtlačok do dejín a človek už navždy ostane nimi opečiatkovaný bez ohľadu na všetko ostatné. Stojí ich potom obrovské úsilie toto zmeniť a Damonovi Hillovi sa podľa mňa vďaka tejto knihe a možno aj iným veciam, o ktorých nemám znalosť, toto podarilo elegantne a so šarmom. Svojím spôsobom je športovcom-filozofom, a takých je a bolo vždy málo. Táto kniha určite stojí za prečítanie, aj keď nie ste fanúšikom F1.
(.., 1075, 1076, 1077, ..)