Rok 1975, Luanda, hlavné mesto Angoly.
11. november 1975 je deň vyhlásenia nezávislosti Angoly od Portgulaska. Je to koniec koloniálnej nadvlády Portugalska a začiatok nezávislej angolskej republiky. V tento deň Ryszard Kapuściński, ako jediný človek z východnej Európy nachádzajúci sa v Angole, sa po troch mesiacoch vracia do Európy. Pracoval tu ako zahraničný korešpondent pre Poľskú tlačovú agentúru PAP a jeho správy a reportáže agentúra ďalej distribovala mnohým ďalším krajinám. Bol tak jedným z kľúčových informačných zdrojov o udalostiach v Angole tej doby. Po troch mesiacoch a vyhlásení nezávislosti považoval svoju misiu za ukončenú. Situácia sa mu už zdala predvídateľná a ako sám píše, potreboval už odísť: „Už dávno nemám žiadne peniaze, sotva žijem, je už viac menej isté, čo sa stane, to znamená, miestni vyhrajú, ale ešte to bude chvíľu trvať a ja už nemám silu, prosím ťa, dajte mi povolenie na návrat do vlasti. Má odtiaľto letieť nejaké lietadlo do Lisabonu, možno by ma zobrali, OK?“ V tejto knihe popisuje práve tieto tri mesiace.
Neustále napätie a neistota, kedy to celé vypukne. Ničivé sucho, akútny nedostatok vody. Nevzdelané a nízko angažované obyvateľstvo bolo zmätené. Bežní ľudia nevedeli čo očakávať, čo chcieť, kam ísť. Nepokoje a vraždy boli po celej krajine. Zdalo sa, akoby už život nemal žiadnu cenu. Nezabíjalo sa guľkou do hlavy, ale vyrezázali sa srdcia mačetami, vypichávali oči, upaľovalo sa zaživa, muži, ženy aj deti, bez rozdielu. Stovky bojujúcich kmeňov so svojimi vlastnými zvykmi a nárokmi.
Máme sto kmeňov a musíme z nich vytvoriť jeden národ. Koľko to bude trvať? Nikto nevie. Musíme odučiť ľudí od nenávisti. Musíme zaviesť zvyk podávania ruky.
David Moises „Ndozi“
poľný veliteľ FAPLA, oficiálnej ozbrojenej sily hnutia MPLA
Prakticky hneď po vyhlásení nezávislosti začala občianska vojna medzi najsilnejšími frakciami, MPLA a UNITA. Trvala takmer ďalšie tri desaťročia.
Angola bola Čiernou matkou Nového sveta. Polovica brazílskych, kubánskych a dominikánskych roľníkov má predkov z Angoly. Päťsto rokov trvalo otrokárstvo a otrokárske medzikmeňové vojny.
Angola je bohatá na nerastné suroviny, najmä na ropu a minerály, aj vďaka čomu sa dnes rýchlo a stabilne rozvíja. Stabilita v krajine je ale veľmi krehká. Naznačujú to aj posledné voľby (MPLA 51% k UNITA 44%). Ostáva len veriť, že obyvateľstvo medzičasom vyzrelo do tej miery, že v prípade ešte tesnejšieho výsledku alebo výhry UNITA v ďalších voľbách, to nespustí ďalšiu občiansku vojnu, ktorá by krajinu zastavila vo vývoji a uvrhla spať do histórie na ďalšie desaťročia. Držím palce všetkým Angolčanom!
(.., 1134, 1135, 1136, ..)