Vyberte stranu

Odľahčená autobiografia s príliš ťažkým nákladom tabletiek. Tak by som ju charakterizoval. Dosť odľahčená na to, aby ju človek poľahky prečítal aj za pár dní na dovolenke, hoci je v skutočnosti o veľmi smutnom, miestami až depresívnom osude na to, aby sa ním človek chcel zaťažovať aj počas svojho zaslúženého oddychu, ale Perry ju napísal rovnakým štýlom, ako hral aj Chandlera v Priateľoch.

Ak z nej ale zfúknete ten ľahký a príťažlivý humor, ostane vám v rukách celkom odlišný životopis. Životopis „jednej hroznej potvory“. Tá je trpezlivá, stále zvodnejšia a napokon fatálna metamorfóza, ktorá z človeka tvorí nečloveka.

Mal som dojem, že Perry ani tak nechcel napísať svoj životopis. Skôr sa chcel len vyspovedať zo svojho trápenia, s ktorým žil prakticky celý svoj život. Možno to mal byť jeho ďalší pokus, ako sa z toho dostať. Ktovie? Ale vyznieva to tak. Rok od vydania tejto knihy umrel. Zabila ho závislosť na tabletkách, drogách a alkohole. Oxykotín, hydrokodón, ketamín, dilaudid, vikodín, sobuxon, metadón, xanax či iné benzodiazepíny, buprenorfin, do toho kokaín a litre vodky. Alkohol od štrnástich. Nepil alebo nič nebral, len keď držal abstinenčnú kúru, alebo detox. Všetko v knihe sa točí len o tom. Dokonca aj jeho herecká kariéra či partnerský život sú len chvíľkové pozastavenia medzi nekonečnou opicou, sebaobviňovaním, sebaľútosťou a vierou, že to ešte dá. Ale možno nie, možno jeho život bol naozaj len jedna veľká opica a preto v knihe okrem nej už toho naozaj veľa nie je. Smutné.

Kniha sa číta veľmi ľahko. To je fakt. Spočiatku. Ale skoro som ju nedočítal. Prečo? Posledných 20% tam ani nemuselo byť. Čím ďalej to bola väčšia a väčšia nuda, až to bolo napokon otravné až bolestivo patetické. Matthew Perry, s tým svojím Chandlerovským humorom, bol ku koncu otravný, poľutovaniahodný a príšerne zmätený, až som to skoro nedočítal. Tak ako mohol a bol hrdý na to, že vynašiel Chandlerov spôsob reči (hoci ho len imitoval), tak ho touto knihou v podstate pochoval. Žiaľ, po tejto knihe si už asi žiadnu scénu z Priateľov nevychutnám ako doteraz.

(.., 1274, 1275, 1276, ..)