Pôvodne som myslel, že Harrer píše autobiografiu, ale po tom ako sa s Petrom Aufschnaiterom dostali do Lhasy sa z autobiografického úteku väzňov zo zaisťovacieho tábora stal skoro až idylický cestopis. Tým žiaľ kniha pre mňa stratila svoje čaro. Nemám nič proti cestopisom, ale už ma to potom proste nebavilo. Namiesto jedinečných osobných zážitkov a názorov, ostali neosobné opisy krajiny, ceremónií a prostredia Lhasy ako takej. Škoda, že od toho Harrer upustil, ale aj tam som si napokon našiel pár zaujímavých momentov.
Jeden z nich bol napríklad ten, keď som si uvedomil situáciu, aké to musí byť človekom, hoc aj ultradisciplinovaným budhistickým mníchom, ktorý vychováva vlastného panovníka? Možno aj regenti, ktorí zodpovedajú za výchovu mladých Dalajlámov, zavše upadajú do tichého pokušenia vládnuť bez neho. Majú moc udržať ho v pozadí, manipulovať ním a rozhodovať o štáte samostatne ako chcú, ale neurobia to. Čeliť takto vlastnému egu, to musí byť fascinujúci ľudský príbeh odohrávajúci sa nielen za zatvorenými dverami, kam sotva niekto nenahliadne, ale možno aj za dverami osobného tajomstva, do ktorého sa boja nahliadnuť aj oni samotní. Sú to dvere do neznámej a fascinujúcej kapitoly ich životov, ale dvere, okolo ktorých autor tejto knihy rozhodne išiel.
Harrer sa neskôr do Tibetu vrátil a napísal knihu Návrat do Tibetu, ktorá vyšla 33 rokov po prvej. Do veľkej miery je retrospektívou prvej. Je ale najmä kritikou politických pomerov v Tibete, ktorý sa od roku 1950 postupne dostal pod kontrolu Číny. Dalajláma, s ktorým mal Harrer veľmi blízky vzťah, v roku 1959 ako 24 ročný panovník Tibetu emigroval do Indie, odkiaľ dodnes vedie exilovú vládu. Nepočúva sa to dobre. Čína v Tibete vládne svojou typickou tvrdou rukou, takže už to nie je ten Tibet, o ktorom sa človek dočíta v Harrerovej prvej knihe a ktovie, či ešte vôbec niekedy bude. Zrejme nie. Ak sa ale raz vráti vláda nad Tibetom späť do pôvodných mocenských štruktúr (Dalajlámu a Regentov), možno sa im podarí vybudovať nový ale už nevyhnutne iný Tibet. Možno už nebude zakonzervovaným feudálnym štátom, akým bol, ale zrodí sa novodobý Tibet. To, aký to Tibet bude, si môžeme len predstavovať, hoci ľudia ako Harrer, ktorí zažili jeho panenskú auru, by ho asi vedeli popísať celkom presne. Ktovie, možno 14. Dalajláma má už dávno vo svojom stole plány nového Tibetu, ktoré len čakajú na svoju príležitosť, ktorú niektorá z jeho reinkarnácií naplní.
(.., 1059, 1060, 1061, ..)