Na Husáka si spomínam ako na divnú až skoro práchnivejúcu postavu v čiernobielom televízore mrmlajúcu prazvláštne slová, ktorým som vtedy síce ako dieťa nemohol rozumieť, ale podľa mňa sa im ani nedalo rozumieť. Taký vychladnutý, opatrný a úplne neemocionálny človek bez schopnosti upútať akýkoľvek záujem. Ešte dobre, že som si k nemu nevybudoval žiadne spomienky, okrem týchto. Niečo mi už ale ani vtedy nehralo. Toto má byť vrchol štátnej moci? Táto slovenská skomolenina, čo sa snaží hovoriť česky?
To bol pohľad dieťaťa. Táto kniha zobrazuje Husáka ako pomerne komplexnú osobnosť a hoci som sa nevedel ubrániť pocitu, že bol veľký oportunista, rozhodne prežil zaujímavý život. Mal ambície, ako študent mal aj celkom ušľachtilé ideály, mal vplyv, zažil väzenie, mučenie a nebol len postavičkou v rukách iných. Ale inak mi aj dnes po prečítaní tejto knihy pripadá, ako vtedy v tom čiernobielom televízore, len to možno už dnes viem vyjadriť obšírnejšie než vtedy, nemastný-neslaný. Ako opísať človeka, ktorý aj po tom, čo zistil ako funguje štátna bezpečnosť, stále túžil byť toho súčasťou a stále bol schopný ospravedlňovať neprávosť v mene vyšších princípov socialistickej triednej spoločnosti? Úspešne sa mu darilo prekľučkovať názorovými nástrahami a tam, kde sa mu to nepodarilo, sa jednoducho sklonil. Iné sa asi ale nedalo.
Človek by si možno myslel, že politika je vrchol konsenzu, vrchol manažmentu a čo ja viem aký ešte vrchol, ale fungovala rovnako ako v poslednej zapadlej dedine, len vo väčšom merítku a zabalená vo veľkých slovách, ako buržoázny nacionalizmus, propaganda, štátna bezpečnosť, súdy a pod. Inak klamstvá, intrigy a všade v každom politikovi ego vyleštené ako veštecká guľa, až to bolí. Mučenia. Konšpirácie. Šaškárna.
Jedno mi pripadalo príznačné pre akúkoľvek politickú stranu či zriadenie a akúkoľvek dobu. Kým sa politik, a to je jedno či je to Husák alebo Novotný, dostal k moci, robil čo sa dalo, aby zmenil stav vecí, navrhoval zmeny, podporoval zmenu k „lepším zajtrajškom“, ale keď sa už dostal na vrchol, už bol len za „stabilitu“ a každá zmena bola zrazu protištátna alebo protiústavná. Toto je na politike ohavné. Aj na tej minulej aj na tej súčasnej. Je ako húževnatý šváb. Prežije aj chemické zbrane, vykľuje sa a znova sa rozmnoží. Ale hádam raz príde doba, kedy bude politika len historickým imperatívom.
(.., 1064, 1065, 1066, ..)